Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hžadaj aj na .sk .cz webe


Lety do Vesmíru

Dopravné prostriedky:

Najčastejším vesmírnym dopravným prostriedkom je v súčasnosti raketoplán. Na jeho pohon sa využíva skvapalnený kyslík a vodík. Čoraz viac sa na lety do vesmíru využívajú raketoplány ako rakety, pretože sa dajú použiť niekoľko krát a tým sú aj náklady na jeden let omnoho nižšie. Rakety musia mať niekoľko pohonných stupňov, ktorých väčšina zhorí a nedajú sa viac použiť. Vždy sa musia robiť nové rakety, čo je veľmi nákladné.

Raketoplány by nedokázali prekonať gravitáciu, a preto musia pri štarte niesť obrovskú nádrž z palivom a dve pomocné rakety. Pomocné rakety sa dajú použiť znova avšak palivová nádrž len raz.

Raketoplány sú pokryté špeciálnymi keramickými doštičkami, pretože pri vstupe do atmosféry vzniká trenie, ktoré spôsobuje prehrievanie. Normálne majú doštičky bielu farbu, no keď sa v atmosfére rozžhavia, žiaria na červeno. Pri tomto vstupe sa preruší aj rádiové spojenie. Raketoplán obvykle obsahuje hydraulické rameno na prenášanie nákladu.

Prvý raketoplán je Enterprise, ktorý bol využitý len na skušobné účely. USA má v súčasnosti k dispozícii 4 raketoplány : Columbia, Discovery, Atlantis a Endeavour.

Ako zdroj paliva pre družice sa na úplnom začiatku kozmickej éry využívala energia z batérii. Neskôr sa používalo konvenčné palivo, ktoré sa spaľovalo, ale aj jadrový pohon. Ten je však nebezpečný, lebo môže explodovať a zamoriť veľké územie na Zemi. V súčasnosti má každá družica solárne články, a tak sa jej zdroje nemôžu vyčerpať.

V blízkej budúcnosti bude dostupný nový druh kozmického lietadla, ktoré by malo mať omnoho nižšie náklady na údržbu, oveľa vyššiu bezpečnosť a bude môcť byť používané veľmi často.

História letov:

Prvé rakety existovali v Číne už pred skoro 1000 rokmi. Ich vzhľad sa nezmenil až 19. storočia. V roku 1903 navrhol ruský vedec Konštantín Ciolkovskij, že rakety poháňané kvapalným palivom by mohli dosiahnuť kozmický priestor. Neskôr začali niektorí konštruktéri experimentovať s týmito látkami a roku 1926 americký vedec Robert Goddard uskutočnil 1. Úspešný štart rakety s kvapalným palivom. Cez 2. svetovú vojnu riadili vývoj nemecké vojenské kruhy a vznikla raketa V 2. Maximálna výška, do ktorej bola schopná vyletieť raketa V 2 bola  160 km, čo znamená že prvá prenikla do kozmického priestoru.

Po 2. sv. vojne začali SSSR a USA súperiť, kto ako prvý postaví raketu schopnú niesť jadrovú nálož. Vývojom vznikali tak výkonné rakety, ktoré sa mohli prestavať na nosiče užitočného zaťaženia. Z nich vznikli rakety ktoré niesli prvé družice.

4. Októbra 1957 vtedajší Sovietsky Zväz ohromil celý svet – vypustil 1. umelú družicu Zeme Sputnik 1 (Sputnik – družica, satelit). Týmto krokom sa začala nová éra letov do Vesmíru. Na rad mali prísť čoskoro aj ľudia. No vtedajší vedci nepoznali vplyvy kozmu na živé organizmy a nevedelo sa tiež či by človek v kozme prežil. Preto na prvé pokusy s letmi do vesmíru boli použité zvieratá. Prvým živočíchom v Kozme sa stal pes Laika, ktorého vypustil Sovietsky Zväz.. Signály z družice Sputnik 2 potvrdzovali, že Laika počas letu netrpela žiadnymi poruchami. Avšak keď v družici došiel vzduch, uhynula. Na obežnú dráhu boli vysielané aj iné zvieratá napr. Šimpanz Ham, ktorého vypustili USA. Prvým zvieraťom, ktoré sa vrátilo z Vesmíru boli v roku 1960 psy Strelka a Bělka. Spolu s nimi leteli aj iné tvory, napríklad krysy, myši a muchy. Tento a ešte ďalšie dva zvieracie lety ubezpečili, že do Vesmíru môže ísť aj človek.

12. Apríla 1961 sa to stalo skutočnosťou. Uskutočnil sa prvý let sovietskeho programu Vostok. Na palube kozmickej lode Vostok 1, ktorú vyniesla na obežnú dráhu rovnomenná raketa, bol prvý kozmonaut – človek vo Vesmíre. Bol ním sovietsky vojenský letec Jurij Alexejevič Gagarin. Jeho kozmická loď sa skladala z guľovitej kabíny a prístrojového modulu. Na obežnej dráhe Gagarin 1 krát obletel Zem. Celý let bol riadený zo Zeme, lebo sa ešte nevedelo, ako bude Gagarin reagovať na beztiažový stav. Let trval len 108 minút. Potom sa loď Vostok v priestore otočila a zážihom motora spomalila tak, že začala klesať na do atmosféry. Kabína sa oddelila a pomocný modul neskôr zhorel v hustej atmosfére. Asi 7 km nad Zemou sa Gagarin katapultoval a dopadol na padáku blízko kabíny. Po návrate sa okamžite stal národným hrdinom a jeho let oslavovali na celom svete. Tragicky zahynul v roku 1968 pri skušobnom lete.

Po Gagarinovom lete sa uskutočnilo ešte 5 letov programu Vostok až do júna 1963. Na palube bol vždy len jeden človek.

Na opačnej strane v USA sa začal v roku 1961 podobný program – Mercury. Prvé dva zo šiestich úspešných letov boli suborbitálne – kozmické lode nedosiahli takú rýchlosť, aby sa udržali na obežnej dráhe. Tretí let aj ďalšie tri sa zdarili. Tretí let programu Mercury bol pilotovaný Johnom Glennom. Letel na lodi Friendship 7, ktorá ako aj ďalšie mala záchrannú raketu pre prípad zlyhania. Glenn trikrát obletel Zem a jeho let trval takmer päť hodín.

V roku 1964 Sovietsky Zväz uskutočnil program Voschod. Obidva jeho lety boli rekordné. Voschod 1 vyniesol prvýkrát do na obežnú dráhu viac ako 1 človeka – hneď troch. Posádku tvorili pilot, lekár a vedecký pracovník. Voschod 2 s dvojčlennou posádkou uskutočnil prvý výstup do kozmického priestoru.

Už roku 1961 americký prezident Kennedy prehlásil, že do konca desaťročia Američania pristanú na Mesiaci. Preto ďalšie programy NASA boli zamerané na prípravu pristátia ľudí na Mesiaci.

 V rokoch 1965 –66 prebiehal v USA program Gemini, ktorý poslúžil k vyskúšaniu nových prvkov, ktoré by sa dali využiť v programe Apollo. Lety programu Gemini vytvorili ďalšie nové rekordy, napríklad týždeň v Kozme alebo prvé spojenie lodí na obežnej dráhe. Novinkou lodí programu Gemini bolo napríklad to, že mohli sami manévrovať v priestore.

Sovietsky Zväz sa tiež venoval výskumu Mesiaca. V rokoch 1959 – 1976 boli vysielané sondy Luna, ktoré nám priniesli veľa nového o Mesiaci. Luna 2 bola 1 sonda, ktorá dopadla na Mesiac, Luna 9 na ňom prvýkrát pristála a Luna 10 sa stala jeho prvou družicou.. Súčasťou programu boli aj prvé mesačné vozidlá – Lunochody.

USA vyslali na Mesiac hneď niekoľko druhov sond. Séria Ranger mala za úlohu pristáť na Mesiaci a odoslať zábery s povrchu Mesiaca. 3 úspešné sondy Ranger 7, 8 a 9 pomohli vedcom vybrať miesto pre pristátie lodí Apollo. Sondy Lunar Orbiter mali za úlohu obiehať  okolo Mesiaca. Jednak pomohli zmapovať takmer celý Mesiac a jednak pomohli určiť miesto pre pristátie lodí Apollo. Sondy Surveyor mali pristáť na Mesiaci a skúmať mesačnú pôdu a overiť, či je mesačný povrch dosť pevný.

Program Apollo, ktorý bol zahájený v roku 1961 mal za ciel dopraviť ľudí na Mesiac. V marci 1969 boli uskutočnené záverečné prípravné lety Apollo 9 a 10.

V júli 1969 sa vydala prvá kozmická loď s ľudskou posádkou na Mesiac – Apollo 11.Posádku tvorili Neil Armstrong, Edwin „Buzz” Aldrin a Michael Collins.Na obežnú dráhu kozmickú loď Apollo vyniesla raketa Saturn 5. Bola to najsilnejšia raketa aká bola kedy postavená. Loď Apollo sa skladala z lunárneho, služobného a veliteľského modulu. Po vynesení na obežnú dráhu 2 krát obletela Zem. Vtedy sa s pomocou zvyšnej časti rakety Saturn 5 odpojila od obežnej dráhy Zeme a nasmerovala smerom na Mesiac. Let trval 3 dni. Potom sa loď Apollo naviedla na lunárnu obežnú dráhu. Lunárny modul sa odpojil od orbitálneho a s pomocou vlastného motoru mäkko pristál. Onedlho vystúpil po schodoch na mesačný povrch Neil Armstrong a povedal : „ Je to malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo. “ Potom strávil spolu s Edwinom Aldrinom 22 hodín na Mesiaci, z toho 2 a pol mimo modul. Túto ich „prechádzku“ sledovala asi miliarda ľudí na celom svete. Pri návrate sa lunárny modul vzniesol z povrchu Mesiaca a dopravil kozmonautov do orbitálneho modulu na obežnej dráhe. Nepotrebný lunárny modul bol odhodený a zvyšok lode namieril k Zemi. Nad Zemou sa loď rozpojila a  veliteľský modul dopadol do mora na padákoch. Kozmonauti boli 3 dni držaní v karanténe.

Po Apolle 11 nasledovalo ďalších 5 pristátí na Mesiaci. Posledné 3 výpravy mali zo sebou aj špeciálne mesačné vozidlo – Lunar Rover. Dosahovalo rýchlosť 15 km/h a bolo poháňané akumulátormi. Apollo je doposiaľ najväčší uskutočnený vesmírny program.

V júli 1975 došlo po prvýkrát k spolupráci SSSR a USA v programe Apollo – Sojuz. Kozmická loď Apollo sa na obežnej dráhe spojila so sovietskou loďou Sojuz. Bol potrebný špeciálny spojovací modul, pretože každá loď mala inú atmosféru.

Otázky: 1.    Aká je to suborbitálna dráha letu ?

2. Koľko družíc bolo doteraz vypustených ?
3. Aká je úniková rýchlosť Mesiaca ?
4. Kto prvý vystúpil na Mesiac ?

Branislav Zríny
zriny@bb.telecom.sk´

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka