Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Motív lásky k domovu a k rodnému kraju v poéziiKostru, Horova a Plávku. Vysvetliť a zhodnotiť lásku k domovu a vlasti, porovnať s básnickou tvorbou medzivojnového obdobia. Doložiť analýzou vybraných diel. #miesto_oblast_28#

                                                                                                                        OTÁZKA č. 13

 

Motív lásky k domovu a k rodnému kraju v poézii

Kostru, Horova a Plávku.

 

Vysvetliť a zhodnotiť lásku k domovu a vlasti, porovnať s básnickou tvorbou medzivojnového obdobia. Doložiť analýzou vybraných diel.

 

            Ján Kostra patrí k významným predstaviteľom, ktorí svojou tvorbou a osobnosťou  určovali ideový a umelecký vývin slovenskej literaúry. Najmä v jeho prvotinách je badatelný vzťah k domovu, k rodnému kraju. Do literatúry vstúpil zbierkou Hniezda. V tejto zbierke do popredia vystupuje téma domova a hneď za ňou je to láska k žene a k svojmu detstvu. Autor zdôrazňuje predovšetkým zmyslovú účinnosť obrazu, a preto sa dá hovoriť, že má veľa spoločného s poetizmom. Ďalšia zbierka Moja rodná, v ktorej sa opakujú autorové základné motívy jeho tvorby, len v inej hierarchii. Pokiaľ v prvej zbierke dominoval erotický vzťah k žene, v tejto zbierke sa na prvé miesto dostávajú hodnoty domova. Prirodzený a človeku vlastný vzťah k domovu, vlastenectvo vo výpovediach básní sa opiera o konkrétne historické udalosti a to najma o obdobie keď sa schylovalo k vypuknutiu II. svetovej vojny. Témou rovnomennej básne z tejto zbierky je domovina. v ďalekých krajoch si básnik spomína na svoju domovinu. Napriek krásam sveta túži za rodným krajom. "Rodná hruda kamenistá ..." vyčkáva na svojich synov. Básnikov rodný kraj je chudobný. Hodnotu domova si uvedomujeme, až keď ho stratíme ( v cudzine ). Kostra si rodný kraj glorifikuje, personifikuje. Je to preňho milovaná žena -> bosá kráľovna - kráľovna, ale chudobná. Po rokoch v cudzine sa básnik vracia pokorne domov. Atmosférou vojny sú poznačené aj ďalšie zbierky Ozubený čas, Všetko je dobré tak, Puknutá váza, Presila smútku - vo všetkých tývhto zbierkach zaznieva autorov pesimizmus, ktorý v nich dosiahol dokonca svoj vrchol a do pedovšetkým z dôvodu strácania sa básnikových istôt. Počas vojny si našiel novú tému - láska k žene. Poéma Ave Eva - báseň o žene napísana v rovnakom období ako predchádzajúce zbierky. Je to erotická báseň, ale jej pôsobivosť na čitateľa sa nevytráca. Je to oslava ženy. V nových spoločenských podmienkach (po roku 1945) okolnosti pretvárajú aj Kostrovu poéziu. Pretvára sa, mení sa ideovo estetický základ a súčastne s ním i básnické prostriedky. Objavujú sa ako hrdinovia noví ľudia s novými črtami a vlastnosťami. Takými sú  napríklad zbierky Za ten máj, zbierka Javorový list, v ktorej je badatelný vplyv socialistckej literatúry. Je to vyjadrenie básnikových názorov na súčastné aktuálne otázky, pri riešení ktorých sa autor vracia spať do minulosti a konfrontuje ich. Báseň Javorový list z Jasnej Poľany z tejto zbierky hovorí o pocitoch básnika nad hrobom L. N. Tolstého. Autor sa v myšlienkach vracia do nedávnej minulosti, do obdobia 2. svetovej vojny. Počas vojny sa práve v týchto miestach pred Moskvou zastavil postup nemeckých vojsk. V dedinke, kde žil, pracoval a je pochovaný Tolstoj, si nemci rozložili tábor. Týto (nemci), odsúdený po vojne ľudstvom za všetko zlo, aj v Kostrovom diele nazvaní barbarmi, znehodnotili Tolstého hrob, jeho dom s ich "posvätnými" znakmi. Zbierky Šípy a slnečnice, Len raz, Každý deň znamenali rozšírenie Kostrovej tvorby o motívy prírody. V básňach sa opiera o senzuálne zážitky tak ako doposiaľ, ale uplatňuje v nich aj princípy analýzy a reflexie. Ján Kostra bol básnik silný, nedotkli sa ho žiadne moderné prúdy. Jeho poézia je vizuálna, má reflexívny a meditatívny charakter. Nájdeme tu aj zmyslovosť a intelektuálne hodnotenie sveta.

            Ukážka - zbierka Každý deň, báseň Každý deň :

 

Každý deň stretnúť človeka,

to stačí.

 

A nech sa všetko mení, nech čas uteká,

nech zosýpa sa staré

a nech sa taví v novom vare,

nech tuhne v odolnejšie tvary -

a keď aj prídu miesto splnov zmary :

nech sa páči,

 

dáš všetko bez ľútosti

do kotla premien, do taviacej pece -

svoj ošúchaný päták starý,

ale

 

každý deň stretnúť človeka.

No nie v plači.

Nie strachopuda, ktorý narieka.

 

 

            Andrej Plávka sa narodl v Liptovskej Sielnici, študoval právo, bol tajomníkom Zvazu slovenských spisovateľov; vo svojej tvorbe sa upiera na národnú literárnu tradíciu (Štúrovci, Hviezdoslav)

Tému domova zobrazil v zbierkach Z noci i rána - poznatky z mestského života a civiliizácie vyvolávali u neho smútok a preto sa vracia ku poézii do rodného kraja. Zbierka Vietor nad cestou - zážitky z ciest po Európe. Zbierka Tri prúty z Liptova - vychádza z ústnej slovesnosti (preberá v nej básnické obrazy) tematicky vychádza z rodného kraja, zo vzťahu k otcovi a matke a k prvej láske. V 50. rokoch rozšíril zbierku o časť Po rokoch, spojil ich a vydal pod názvom Liptovská píšťala - básnikovy sa prihovára jeho mŕtva matka, ktorá nad ním drží ochrannú ruku. Charakteristické pre zbierku sú krátke štvorveršové strofy a zdrobneniny. Téma domova je takisto načrtnutá aj v zbierkach Domovina moja - opisuje domov - Liptov a premeny na Liptove, Sláva života, Kosodrevie, Vyznanie. V zbierke Testament sa zamýšľa nad svojou vlastnou tvorbou a životom i nad rodnou krajinou. Rovnomenná báseň, ktorá je ako keby jeho testamentom. Zamýšľa sa nad svojim minulým životom, myslí na smrť. V básni Testament nezanecháva žiadne materiálne bohatstvá, ale kultúrne, duchovné dedičstvo. Vo svojej poslednej zbierke Zámlky nad jazerom sa opňť vrátil k téme domova, k téme rodného Liptova - na brehy Liptovskej Mary, pod ktorej vodami je jeho rodná dedina.

V zavŕšení jeho tvorby práve témou domova je niečo symbolické. Vo svojej poézií sa tento básnik neraz vyslovil o osudových otázkach súčasného človeka a sveta, o politických, mravných a spoločenských protirečeniach súčasného života, o odkaze SNP dnešku, o zmysle svojho a ľudského bytia v konkrétnom  historickom čase, no téma domova s množstvom variantov jej spracovania predsa len je pilierom ideovo - umeleckej  klenby Plávkovej poézie.

            Téma SNP - aktívne sa zúčastnil SNP a vychádza tu z vlastných skúseností. Na toto obdobie sa vzťahujú  zbierky Ohne na horách, Neumrel na koni (k 30. výročiu SNP) a lyricko - epická básnická skladba Tri vody.

            Z ostatných Plávkových diel sú hodné spomenutia najmä Zelená ratolesť, je to vlastne obrana mieru. Bola napísaná formou monologických výpovedí jeho súčasníkov. Pre zbierku Zrelosť je charakteristické, že v jednotlivých básňach viac ako zobrazovanie zážitku, dojmu exponuje sa lyrické vyjadrenie myšlienky.

            Ukážka - Ohne na horách - Na troskách :

 

Podaj mi ruku človek

chcem cítiť tvoje teplo

a teraz sa mi priznaj

stavať chceš raj či peklo.

 

 

            Pavol Horov pochádzal z východného Slovenska (Bánovce nad Ondavou) - zachytával východné kraje. Hoci sympatizoval s nadrealistami (nepoužíval interpunkciu) nebol členom ich skupiny, tvoril z bytostnej nevyhnutnosti, pre vlastnú potrebu, viac ako o osobných problémoch písal o problémoch doby. Aj keď prevažná časť jeho tvorby je spätá s tematikou vojny, takisto sa uňho objavujú aj básne, v ktorých sa odráža jeho vzťah k domovu. Zbierka Vysoké letné nebe - spomína na Zemplín, na nedeľu predpoludnie, keď idú ľudia do kostola a unavení po robote niektorí na kázni zaspia. Autor sa ďalej prihovára k matke, aby sa oňho nebála, že ho do skazy privedú jeho bohorúhavé reči. Hovorí, že nie je zlý, že v jeho poézii je láska k všetkým ľuďom. V zbierke Slnce nad nami, v básni Kusuce - porovnáva drotársku minulosť so socialistickou prítomnosťou, ťažký život na Kysuciach, zmeny a vysporiadanie sa ľudí s týmito zmenami. Útočiskom pred vojnou sa preňho stali hodnoty späté s detstvom, rodiskom a matkou, ktoré zobrazuje v zbierke Návraty. Témy, ktoré sa týkali vojny sú zobrazené v zbierkach Defilé - ešte ozvena na vojnu, povstanie, oslobodenie. Časť Panta rei (Všetko plynie) - aj vojna plynie - vidno tu vplyv nadrealizmu, vyjadril presvedčenie o skončení vojny. V zbierke Nioba matka naša - vojnová tématika, využíval grécku mytológiu. Balada o sne - návrat k vojne a k vyvraždeniu Tokajíka.


Špeciálne poďakovanie pre:

subory pochadzaju od Pala Grosa
(http://members.xoom.com/palino/ - gpalino@usa.net),
OA Hrobakova Blava, resp. súkr. OA Liberta BA.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka