Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Osobnosť Ľudovíta Štúra. #miesto_oblast_28#

                                                                                                            OTÁZKA č. 16

 

Osobnosť Ľudovíta Štúra.

 

            Ľudovít Štúr bol najvýznamnejšou osobnosťou slovenského národného života v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Narodil sa 29.10.1815 v Zay - Uhrovci. Jeho otec bol učiteľ. Štúr študoval na gymnáziu v Rábe, lýceu v Bratislave a na univerzite v Halle. Roku 1835 sa aktívne zapojil do spolkovej činnosti. Stal sa predsedom  Spoločnosti česko - slovenskej. Keď ju neskôr, v roku 1837 zakázali, Štúr preniesol jej činnosť na Katedru reči a literatúry československej, kde pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča. Usiloval sa v slovenskom hnutí uplatňovať uniernené, legálne prostriedky a formy politickej práce. Svojou prácou sa stal vzorom pre svojich vrstovnikov, ktorí po ňom nesú pomenovanie štúrovci. Celý jeho život bol naplnený obetavou prácou pre ľud a národ. V roku 1843, Štúr, Hurban a Hodža na fare v Hlbokom sa dohodli na kodifikácií spisovného jazyka Za základ si vzali stredoslovenské nárečie a uzniesli sa na fonetickom pravopise. Bol pozbavený profesúry na lýceu a bol nútený odísť z Bratislavy. V tom istom roku sa stal organizátorom národného spolku Tatrín. V roku 1845 založil Slovenskie národnie noviny, prvé politické slovenské noviny. Ich hlavnou úlohou bol boj za zmenu feudalizmu. V roku 1847 bol poslancom za mesto Zvolen. Vystúpil na uhorskom sneme, kde hovoril o obhajobe slovenského národa, vystupoval proti feudálnym poriadkom, za sociálne aj národné práva ľudu. Po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848/49 žil až do svojej tragickej smrti 12.1.1856 v Modre pod neustálym policajným dozorom. Štúr je takisto známy ako básnik a jazykovedec.

 

Básnik - v poézii ho predčili jeho priatelia, ako napr. Samo Chalúpka. Prvé básne písal Štúr po česky ( napodobňoval J. Kollára, klasicizmus + prostredie ) - Dumy večerní. Knižne vyšla Štúrovi len jedna zbierka básní pod názvom Spevy a piesne. Štúr prispel v poézii pri prechode z klasicizmu ku romantizmu.

 

Jazykovedec - K dohode o uzákonení spisovnej slovenčiny došlo medzi poprednými štúrovcami, Ľ. Štúr, J.M. Hurban, M.M. Hodža, roku 1843 u J.M. Hurbana v Hlbokom. V tom istom roku navštívili J. Hollého, ktorý ich rozhodnutie schválil. Za základ spisovnej reči si vybrali stredoslovenské nárečie, v ktorom videli najčistejšie slovenské jadro. Stredná slovenčina už v skorších obdobiach preberala úlohu celonárodného styku. Štúr zaviedol v novej slovenčine fonetický pravopis. Mladá generácia prijala spisovný jazyk oduševnene a pokladala ho za samozrejmosť. Už o rok vyšli prvé publikácie písané v novom spisovnom jazyku. Prvou knihou v štúrovskej slovenčine bolo 2. vydanie almanachu Nitra. Slovenčinu ako úradnú reč prijal aj spolok Tatrín. Proti uzákoneniu spisovného jazyka vystúpil J. Kollár. Tieto hlasy kodifikátori odrazili. Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí - spis, v ktorom oddôvodnil uzákonenie spisovnej slovenčiny. V roku 1846 vyšla Náuka reči slovenskej, čo bola vlastne gramatika nového jazyka. Hodža a Hattala ju mierne upravili. Slovanstvo a svet budúcnosti - filozofická práca, kde sa Štúr zaoberá slovenskou otázkou, vzťahom k Rusku. Dielo pôvodne napísal po nemecky. Ľudovú slovesnosť si všíma v diele O národných piesňach a povestiach plemien slovanských.

 

 


Špeciálne poďakovanie pre:

subory pochadzaju od Pala Grosa
(http://members.xoom.com/palino/ - gpalino@usa.net),
OA Hrobakova Blava, resp. súkr. OA Liberta BA.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka