Autor: Kurka
Obsah
Predslov 1
Úvod 2
Obsah 3
l. Počiatky filmu 4
l.l Francúzsko 4
l.2 Spojené štáty americké 5
l.3 Veľká Británia 6
2. Slovenský hraný film 7
2.l Paľo Bielik 8
3. Osobnosti strieborného plátna 9
3.1 Charlie Chaplin 9
3.2 Alfred Hitchcock 10
3.3 Marilyn Monroe 11
3.4 Vlasta Burian 12
3.5 Marlene Dietrichová 13
4. Ceny a festivaly 14
5. Zaujímavosti z hviezdneho neba 15
5.l Viete, že 15
5.2 Čo robili predtým 17
5.3 Najrozšírenejšie filmové povolania 17
5.4 Filmové klišé 18
Záver 19
Zoznam bibiografických odkazov 20
Príloha A Tabuľka 21
Príloha B Filmový slovník 21
Predslov
V kinosále zhasne svetlo a na plátne sa začnú mihotať obrázky – v tom okamihu
sa prenesieme do iného sveta. Už sa neľakáme, ako prví filmoví diváci, že sa na
nás z plátna rúti lokomotíva. Zvykli sme si na filmové čary a triky. Veď od mala
chodíme do kina a okrem toho sa dennodenne prenášame v čase i priestore prostredníctvom
televízie. Film a ešte väčšmi televízia ovplyvnili život ľudí. Pomocou nich sa
dostaneme do najodľahlejších končín Zeme, ale i do vesmíru, do živého tela, sledujeme
zrýchlený vývin rastlín, pozorujeme pohyb mikroskopických živočíchov, a predovšetkým
prežívame osudy iných ľudí.
Čo je to vlastne film? Odkiaľ pochádza toto slovo?
V staroangličtine felmen znamená blanku, tenký povlak a z toho slova sa vyvinul
názov film, dnes bežne používaný na celom svete. Nás zaujíma film hlavne ako druh
umenia. Od ostatných umení sa odlišuje predovšetkým závislosťou od vývoja techniky.
Jeho vznik i jeho vývinové etapy sú úzko spojené s vynálezmi v optike, mechanike
a zvukovej technike.
O filmovom umení sa zvykne hovoriť ako o umení syntetickom. Znamená to, že zlučuje
v sebe prvky rôznych druhov umenia – literatúry, výtvarného umenia, divadla a
iných. Z nich sa vytvára svojbytný umelecký celok – filmové dielo. Literatúra
rozpráva dej, film ho zobrazuje. Výtvarné umenie zobrazuje jeden výjav, film zobrazuje
celý dej. Divadlo predvádza dej, ale je obmedzeníé priestorovo – predstavenie
prebieha na scéne. Na vytvorení hraného filmu sa podieľajú rozličné umelecké i
mimoumelecké profesie: od scénaristu, dramaturga, cez režiséra, kameramana, strihača,
zvukového majstra, architekta, hudobného skladateľa, maskéra až po herca. Výsledkom
kolektívnej spolupráce týchlo ľudí je filmové dielo. Vzniká vo filmovom štúdiu,
ktoré má umelecké, technické i hospodárske pracoviská. Celý systém umeleckej tvorby,
výroby, techniky, obchodu, priemyslu, distribúcie, ale i uchovávania a skúmania
filmového umenia sa nazýva kinematografia
Úvod
Na sklonku 19. storočia sa predstavili senzachtivému publiku pohyblivé obrázky,
ktoré boli predznamenaním vzniku filmového umenia, ako nového technického, kultúrneho
a estetického média. S prvými nesmelými krôčikmi filmovej tvorby sa postupne rozširoval
okruh tých, ktorí vyjadrovali svoje postrehy, pocity a dojmy zo sveta na filmovom
plátne Za viac než sto rokov svojej existencie sa film stal umením masového dosahu
a vplyvu Ako všetky iné druhy umenia má i film svoju históriu Na pomerne krátke
trvanie – v roku 1995 slávil iba svoje sté narodeniny – je to história dosť obsiahla
Zahrňuje ako vývoj filmovej techniky a priemyslu, tak vývoj samotného filmového
umenia a jeho jazyka Už u jaskynných pravekých lovcov sa našly kresby rozfázovaných
pohybov mamutov, sobov a divokých koní Ale než mohli prví diváci uzrieť film,
musela byť vynájdená filmová surovina a kamera História filmu je omnoho viac než
história ostatných umení spojená s technickými objavmi
Prvé filmy boli čiernobiele a nemé, sprevádzal ich klavír, poprípade celý orchester,
dej na plátne pomáhaly objasniť titulky Uplynulo viac než 30 rokov, než vynález
zvukového filmu zmenil mnoho z ustálených zásad filmového umenia Film sa načas
vo svojom rozvoji zastavil, pokiaľ zdokonalená technika záznamu zvuku neumožnila
posunúť jeho vývoj ďalej
Platí dohoda, že prvé verejné predstavenie fotografických pohyblivých obrázkov
pomocou premietacieho aparátu sa slávi ako hodina zrodu filmu Je to trocha násilné,
ako každé chronologické zatriedenie historických procesov
Avšak dejiny filmu ako nezávislého publicistického prostriedku, ako „reči“ a „divadla“,
začali sa až prvým verejným predstavením, ktoré sa konalo 28 12 1895 v pivnici
Grand Café na parížskom Boulevard des Capucines V rokoch až do konca prvej svetovej
vojny sa rozvinuli zásadné možnosti filmu, prešiel cestou od „kinematografu“ ku
„kinu“ V tomto období sa z technickej novinky a jarmočnej atrakcie vyvinul nový
priemysel a nové umenie
l. Počiatky filmu
V druhej polovici devätnásteho storočia, hlavne v jeho posledných rokoch, už takmer v každej zemi pracovali vynálezci a konštruktéri, snažiaci sa zostaviť prístroj, ktorý by umožnil získavať fotografické snímky, zachycujúce pohyb predmetov, ľudí alebo zvierat Doplnkom snímacej kamery bol projekčný prístroj, s pomocou ktorého bolo možné premietať zväčšené pohyblivé fotografie na bielu plochu projekčného plátna Veľa takých prístrojov bolo patentované v Londýne, Petrohrade, v Berlíne či v Paríži Avšak jedno mali všetky tieto prístroje spoločné: mali krátkodobé trvanie a svoje miesto postúpili iným, rovnako rýchlo miznúcim Najčastejším dôvodom ich krátkeho trvania boli technické nedokonalosti a nedostatky Premietané obrazy boli rozkmitané, filmový pás sa často trhal, zložité bolo natáčanie, ale aj vyvolávanie filmového pásu
1. 1 Francúzsko
Bratia Lumiérovci – panuje všeobecný svetonázor, že práve oni boli vynálezcami
filmu, avšak z predchádzajúcej časti je jasné, že neboli prví, ktorí sa o to pokúšali
Ich zásluha spočíva v tom, že vynález doviedli do konca a prakticky využili výsledky
práce mnohých svojich známych i neznámych predchodcov. Bratia Louis a August,
synovia továrnika z Lyonu, vyrábajúceho fotografické papiery, mali zodpovedajúce
podmienky k tomu, aby vynález prakticky realizovali a sústredili sa na jeho obchodné
využitie. Hmotné zabezpečenie im dovolilo venovať sa výskumu sústredene a bez
zbytočného urýchľovania. Prístroj bratov Lumiérových bol po technickej stránke
omnoho dokonalejší než iné projekčné prístroje tej doby. Do značnej miery je to
zásluha mechanika a konštruktéra ing J Carpentiera, ktorý podľa inštrukcí bratov
Lumiérových dlho konštruoval prototyp kinematografu.
Zmysel kinematografie videli bratia Lumiérovci v technickom zdokonalení a obohatení
fotografie. Kinematograf bol pre nich ožívajúcou fotografiou. Aj na filmovom páse,
podobne ako na fotografickom zvitku či doske, zachytávali drobné obrázky zo života:
súkromného – „Rodinné raňajky“, verejného – „Korunovácia cára Mikuláša II “, alebo
aj úplne obyčajné udalosti, ako príchod vlaku na nástupište či ruch parížskej
ulice. S rastúcou popularitou kina sa rozširoval aj tématický okruh filmovej produkcie
bratov Lumiérovcov. Až na niektoré výnimky, ako bol preslávený „Pokropený kropič“,
takmer všetky ich filmy boli reportáže. Ich autori svoje zábery zámerne neinscenovali.
Na filmový pás zachytávali len žánrové obrázky z bežného života. V týchto prvých
filmoch nešlo o zachytenie dramatického momentu, o napodobenie divadla. Nevystupovali
v ich profesionálni herci, neexistoval scenár a nebola výprava – teda nič z nutných
prvkov dnešného hraného filmu. Jedinou snahou bratov Lumiérových bolo zachytenie
„všedného, bezprostredného života“. Najlepším reprezentantom tejto snahy bol nepochybne
filmový šot.
Čistý príjem z prvého večera filmového premietanie v Grand Café bol 33 frankov.
Po niekoľkých dňoch sa však pred kaviarňou radila už niekoľkostometrová rada zvedavcov.
Každý chcel uvidieť zázrak „oživenej fotografie“. Vynálezom bratov Lumiérových
boli nadšení všetci. V Paríži, v Londýne, New Yorku, vo všetkých hlavných i provinčných
mestách sa do omrzenia premietali filmy Príchod vlaku, Rodinné raňajky, Pokropený
kropič a ďalšie.
Film sa stal módou.
1. 2 Spojené štáty americké
16. apríla 1896 bolo v New Yorku prvé verejné filmové predstavenie na americkom
kontinente. Premietaciu aparatúru zostrojil Thomas A Edison, ktorého spoločnosť
nakrútila i premietala snímky. O krátky čas stali sa pätnásť až tridsaťminútové
filmové programy súčasťou repertoáru početných varietných divadiel a v čase hereckého
štrajku v roku 1900 začalo niekoľko divadiel hrať už iba filmy. Ich príklad nasledovali
malé lokály na predmestiach vo vedľajších uličkách, ktoré dovtedy predvádzali
filmové snímky len cez kukátkové zariadenie. Od roku 1902 sa mnohé z nich celkom
preorientovali na premietanie filmu. Filmy vyrábali spočiatku spoločnosti, ktoré
mali monopol na výrobu aparátov: Edison, Biograph a Vitagraph Keď po roku 1902
rapídne vzrastal dopyt po filmoch, začali viaceré nové spoločnosti podrývať monopol
tých troch Ďalšie filmové ateliéry vznikali aj v Chicagu, Philadelphii, na Floride
a v Kalifornii Snáď naznámejším miestom, kde sa vyrábali a vyrábajú filmy, je
tzv „továreň na sny“, slávny HOLLYWOOD
Základné poznatky realistického filmového rozprávania objavili a rozvinuli v rokoch
1902 až 1914 predovšetkým E S Porter a D W Griffith Prvé pokusy o dej a montáž
v americkom filme nájdeme v Porterových snímkach z rokov 1902 a 1903 „Život amerického
hasiča“ a „Veľká železničná lúpež“ obsahujú už v zárodku špecifické črty, ktoré
sa v neskorších rokoch stali určujúcimi pre americký film Práve jeho zásluha je,
že doviedol americký film na cestu, na ktorej našiel sám seba „Veľká železničná
lúpež“ bola prvým filmom, ktorý sa mohol odohrávať iba v Amerike a mohol vzniknúť
iba tam Týmto i množstvom príbuzných filmov vytvoril žáner, v ktorom vznikli najoriginálnejšie
výtvory amerického filmu: western Všetky rekvizity a dekorácie westernu – kolt,
prériu, lokomotívu, tanečnú sálu – nájdeme už v tomto filme
Porter pracoval sedemnásť rokov v rodiacom sa filmovom priemysle, ale iba štyri
roky, od roku 1902 do roku 1906 bol priekopníkom Oveľa vynachádzavejší bol od
roku 1908 jeho žiak D. W. Griffith. V čase, keď pracoval pre firmu Biograph, nakrútil
filmy podľa predlôh svojich literárnych idolov: Shakespeara, Dickensa, Poea, Tolstého
či Maupassanta K jeho prínosom patrí okrem detailných záberov, veľkých celkov
krajiny, návratu do minulosti, stupňovaného napätia a zatmievania i zdržanlivosť
vo výraze, ktorá povzniesla filmový prejav na vyššiu úroveň a získala mu uznanie
ako samostatnému umeniu Za šesť rokov premenil film z prostriedku mechanickej
reprodukcie na diferencovaný nástroj rozprávania
1. 3 Veľká Británia
V Anglicku takmer všetci čelní filmoví tvorcovia sú tak či onak spojení s fotografickým
priemyslom alebo s výrobou laterny magiky Zväčša to boli fotografovia s vlastnými
ateliérmi a laboratóriami Na rozdiel od Francúzska sa ich činnosť nesústredila
do hlavného mesta, ale rozptýlila sa do niekoľkých provinčných stredisiek Najvýznamnejšími
predstaviteľmi anglickej kinematografie boli J Williamson a G A Smith
Smith a s ním aj ďalší vtedajší anglickí tvorcovia nadväzovali vo svojej tvorbe
na tradičnú laternu magiku, na britských ostrovoch veľmi populárnu Uvedenie rôznych
typov záberu do filmového príbehu sa pripisuje G. A. Smithovi. Tento systém isto
používali aj iní filmoví tvorcovia, ale zachovali sa iba Smithove filmy, takže
ak uvádzame ako priekopníka a novátora práve jeho, je to úplne oprávnené, aj keď
sám autor nepripisoval svojmu objavu takmer žiadny význam Detail hlavy mačky,
ako pije mlieko z lyžice, použitý vo filme „Malý lekár a choré mačiatko“, alebo
detail myšky, vyliezajúcej z diery, uvedený vo filme „Myš vo Škole krásneho umenia“
sa asi ani vtedy ani neskôr nejavil autorovi tohoto nápadu ako niečo neobvyklého
Iba prevzal určitú konvenciu, často používanú v leterne magike či v knižnej ilustrácii
V kontextu vtedajšieho štýlu filmu, ktoré operovali výhradne scénickým priestorom
a vychádzali z divadelnej konvencie, bol však detail niečím úplne novým, nápaditým,
skutočne filmovým.
Anglickí režiséri natáčali svoje filmy radšej v exteriéri než v uzavretých ateliérových
dekoráciach. Asi preto sa práve tu zrodil ten na počiatku devätnásteho storočia
tak populárny druh filmu, ktorého hlavnou atrakciou boli naháňačky. Obdobie rozkvetu
anglickej filmovej školy však netrvalo dlho. V prvom desaťročí dvadsiateho storočia
urýchlil prudký proces industrializácie filmu likvidáciu drobných remeselných
dielní a ateliérov a trvalo vzrastajúci import zahraničných filmov vytlačil domácu
produkciu z kín Anglická kinematografia, ktorá sa dôsledne držala konzervatívnych
prístupov a odvracala sa od technického i umeleckého pokroku, bola zahraničnými
konkurentami na dlhú dobu zatlačená do úzadia.
2. Slovenský hraný film
25 decembra minulého roku uplynulo 100 rokov od prvého kinematografického predstavenia
na dnešnom území Slovenska v hoteloch Kráľ Uhorska a Palugyay Bratislava sa tak
zaradila medzi prvé mestá, kde mali diváci možnosť vidieť pohyblivé obrázky –
kinematograf a to necelý rok po parížskej premiére
Do roku 1940 vznikajú na Slovensku len náhodné filmárske pokusy V roku 1921 bol
na Slovensku natočený prvý americko – slovenský dlhometrážny hraný film „Jánošík“
Potom nasledovali Plickov film „Zem spieva“ (1933), film „Jánošík“ (1936) režiséra
Martina Friča s Paľom Bielikom v hlavnej úlohe, Plickov dlhometrážny dokument
„Za Slovákmi od New Yorku po Mississippi“ (1937) o ceste matičiarov po Amerike
Rokom 1940 začína na Slovensku pravidelná filmová tvorba Prijatie zákona o poštátnení
kinematografie značne ovplyvnilo vývoj slovenskej kinematografie do roku 1990
V roku 1964 bol na Slovensku nakrútený prvý povojnový dlhometrážny hraný film
„Varúj“ a v roku 1948 povstalecká dráma „Vlčie diery“ Medzi najsvetlejšie stránky
45-ročného povojnového obdobia patria nesporne šesťdesiate roky, ktoré začali
filmom režišéra Štefana Uhra „Slnko v sieti“
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe
každoročne nakrútilo okolo desať filmov Každoročne bolo nakrútených pre Slovenskú
televíziu okolo desať projektov a aj veľké televízne seriály
Roky deväťdesiate celkom zmenili slovenskú kinematografiu a jej vývoj Filmová
tvorba výrazne poklesla V roku 1994 boli nakrútené len dva dlhometrážne filmy
Vo filme začali pôsobiť súkromní podnikatelia a firmy Predpovede, že slovenská
kinematografia zahynie, sa nenaplnili, čo dokazujú štyri realizované filmové projekty
z roku 1995
Slovenská kinematografia vyprodukovala za minulé storočie 325 dlhometrážnych hraných
filmov a vyše 8 000 krátkych filmov, ktoré získali v zahraničí vyše 260 nesmierne
cenných ocenení Snáď tým najväčším bol Oscar, ktorého získal slovenský film „Obchod
na korze“ v hlavnej úlohe so skvelým Jozefom Krónerom v roku 1967
2 l Paľo BIELIK
V Bielikových filmoch je to, „čomu sa hovorí slovenská duša Duša mäkká ako
pohladenie detskej rúčky, ale aj tvrdá a pevná ako tatranská žula,“ povedal publicista
Arnold J Fraňo V ochotníckom divadelnom krúžku v rodnej Senici vystupoval v úlohe
Jánošíka v hre Ľudovíta Kubániho Jeho výkon zaujal Karola Plicku Ten upozornil
na thoto herc Martina Friča, ktorý práve hľadal predstaviteľa do svojho filmu
o Jánošíkovi Ten bol nakrútený v roku v hlavnej úlohe s 25-ročným Paľom Bielikom
Prvá filmová rola otvorila Bielikovi cestu k ďalším úlohám a tiež do činohry SND
v Bratislave Neskôr nakrúcal svoje vlastné krátke filmy, napríklad „Pod holým
nebom“, „Hlavátky“, „Na ostrove kormoránov“ Keď vypukol Slovenské národné povstanie,
filmový štáb pohotovo zmenil plán doterajšej práce a pridal sa k povstaniu Napriek
rôznym ťažkostiam sa im podarilo zachovať časť autentického materiálu, ktorý bol
po oslobodení zaradený do dokumentárneho filmu „Za slobodu“
Za výdatnej pomoci českým filmárov začali sa na Slovensku systematicky tvoriť
hrané diela A opäť ich nakrúcala osvedčená dvojica – Martin Frič a Paľo Bielik
Prvým samostaným autorským filmom Paľa Bielika boli „Vlčie diery“ – dráma zo SNP
K povstaniu sa Paľo Bielik vrátil aj roku psychologickou drámou „Kapitán Dabač“
podľa námetu Vladimíra Mináča Ako scénarista a režisér vytváral Bielik filmy rôznych
žánrov Nakrúcal budovateľské drámy: „Priehrada“ a „Lazy sa pohli“ Potom sa pustil
do nakrúcania veseloherných diel: „V piatok trinásteho“ a „Nie je Adam ako Eva“
Bielik sa po rokoch vrátil k postave, ktorú stvárnil vo svojom filmovom debute
– k Jánošíkovi, tentoraz ako režisér a scenárista V rokoch 1962-1963 svetlo sveta
uzrel dvojdielny film o tomto ľudovom hrdinovi Bielik Jánošíka scivilnil, oprel
sa o historické fakty
Paľo Bielik bol ojedinelým zjavom nielen v rámci slovenskej, ale i československej
kinematografie Ústredným dramtickým momentom v jeho dielach je boj proti útlaku
a násiliu, nech prebiehajú v akýchkoľvek historických obdobiech Vychádzajúc z
jánošíkovskej vzbury, vedel citlivo a s láskou zobraziť slovenský charakter –
neraz rozporný, prchký, ale zároveň otvorený, priamy
V jednom rozhovore národný umelec Paľo Bielik povedal: „Každý režisér má mať svoj
vlastný rukopis Každý režisér si je toho vedomý a každý si hľadá svoju cestu,
lebo vie, že vlastná cesta, i keď je hrboľatá, je tá najbezpečnejšia “
Paľo Bielik ju našiel
3 Osobnosti strieborného plátna
3 l Charlie CHAPLIN
Ako herca keystonských komédií angažoval Chaplina spolumajiteľ tejto spoločnosti,
ktorý prvýkrát uvidel tohto maldého anglického herca pri jeho vystúpení v programu
pantomimickej spoločnosti Freda Karna Chaplin mal vtedy 25 rokov, z ktorých najmenej
pätnásť prežil na scénach kabarených divadiel Jeho talent formovala od najútlejšieho
veku pantomima Gestom a mimikou musel naraz vyjadriť i zložité scény Prvou učiteľkou
mu bola vlastná matka, herečka U Freda Karna sa dvadsaťročný Chaplin naučil mrštnosti
a obratnosti, pružným pohybov, akrobatickým skokom a pádom
Charlie sa snažil o odlišný herecký prejav, hral ako sólist a Spolupráce by asi
nemali dlhšie trvanie, keby sa Chaplin zrazu nestal taký populárny Tajomstvo komiky
Chaplinovej postavy tkvie v kontraste medzi tuláckym výzorom a úsilím o eleganciu
a svetácie maniery V krátkometrážnych filmoch, hlavne vo filme „Chaplin tulákom“
a v paródii opery „Carmen“ sa v hercovom prejave objavili i nové momenty, prezrádzajúce
talent tragéda Neskôr vznikajú jeho prvé veľdiela: „Chaplin vysťahovalcom“, „Chaplin
strážcom verejného poriadku“ a „Chaplin odhadcom v záložni“
Charlieho nekompromisná láska k slobode si nachádzala najčistejší výraz v tanečnom
pohybe, ktorý je pre neho charakteristický ešte aj v jeho posledných filmoch Tancom
prejavuje túžbu oslobodiť sa od zákona zemskej príťažlivosti tak ako od všetkého
ostatného Prečo sa stal miláčikom miliónov práve Chaplin? Veď film bol populárny
už pred Chaplinom Ale drobný človiečik v príliš veľkých topánkach a pseudomódnym
klobúčikom vniesol do filmu snáď vôbec poprvýkrát hlboko ľudské hodnoty Dovtedy
chodili diváci do kina za atrakciou, obdivovať neobyčajné veci, smiať sa alebo
sa nechali dojať nejakým sentimentálnym príbehom Publikum miloval dobrých, často
i výborných hercov, ale vždy tu existovala istá vzdialenosť medzi filmovou postavou
a jej predstaviteľom V Chaplinových filmoch však táto vzdialenosť po prvýkrát
zmizla Bol tu iba filmový Chaplin, nikto iný Nebolo treba odlišovať filmového
hrdinu od jeho predstaviteľa, herca Existoval iba jediný Chaplin, Chaplin filmového
plátna, ktorý dokázal vyvolávať nielen smiech, ale aj dojatie Divák sa s ním bezprostredne
stotožňoval, obľúbil si ho ako niekoho, kto je mu blízky a roky známy
Smiech, ktorý vyvolával, bol triumfom obete, ktorá prekabátila moc
3 2 Alfred HITCHCOCK
Od ranných dvadsiatych rokov až podnes ostal Hitchcock rovnako aktuálny Pravda,
nie že by sa – tak ako Chaplin – vyrovnával vždy novými úvahami so zmenou pomerov,
ale naopak: tým, že ostal vždy rovnaký
Hitchcock, ktorý nakrútil v Anglicku desať nemých a pätnásť zvukových filmov,
prišiel roku 1939 do Hollywoodu Počas jeho tvorby vyskúšal mnoho štýlov i filmových
žánrov Jeho nezmenená náklonnosť však patrila hrôzostrašnému žánru - „thrilleru“
Jeho kriminálne filmy sa svojsky odlišovali od iných výtvorov tohto žánru, boli
jeho „klasickým“ zdokonalením „Zločin“, vyhlásil sám Hitchcock, „je kameň hodený
do stojatej vody “
Jeho hrdinovia, žijúci uprostred pokojného, statického poriadku tým citeľnejšie
narážajú na hrôzu, ktorá ich postihne Neprehľadne sa zapletú do ohniska zločinu,
či sú už podozriví ako páchatelia alebo ich prinútia k činu, alebo sa proti svojej
vôli stanú jeho svedkami: Mladé dievča musí pochopiť, že obdivovaný strýko, ktorý
sa uchýlil do domu jej rodičov, je hľadaný vrah žien, muž stratí pamäť a neskôr
sa obáva, že sa dopustil vraždy, pod vplyvom malých dávok jedu, ktoré dostáva
pri raňajkách v káve, agentka postupne stráca svoju vnútornú odolnosť, na muža
vyvíjajú nátlak, aby spáchal vraždu, lebo ináč ho môžu hodnoverne usvedčiť z inej
vraždy, kňaza upodozrievajú z vraždy, ktorej skutočný páchateľ sa mu spovedal
zo svojho činu, okolo nič netušiaceho hudobníka sa uzatvára kruh indícií, ktoré
ho zdanlivo usvedčujú z niekoľkonásobného lúpežného prepadu, muž stratáva ženu,
o ktorej sa domnieva, že ju videl zomierať Všetky pevné body hrdinovho systému
sa nebadane presúvajú Dôverne známe veci sa mu zrazu vidia cudzie, jeho najlepší
priatelia a príbuzní už nie sú tým, čím boli, nedaria samu už ani najvšednejšie
úkony Tento svet sa nevysvetlí, nič nezrelatívňuje hrôzu osudovosti, ktorá napĺňa
Hitchcockov svet obžalovaných – nič okrem istoty, že na konci bude všetko opäť
ako predtým
Jeho filmy nadväzujú na tradíciu britského románu hrôzy, pretu strach vyrastá
zo skúseností meštiackeho všedného dňa – strach v jeho sociálnej podobe Až vo
svojom neskoršom diele, vo filmoch zo šdsťdesiatych rokov, upúšťa Hitchcock v
čoraz väčšej miere od toho, aby svoje hrôzostrašne vidiny zastrel zmierlivým záverom
Ak sa vo filme „Psycho“ ešte v poslednej chvíli podáva akési – aj keď neúplné
– vysvetlenie, končia sa „Vtáci“ , opis záhadného útoku vtákov na kalifornské
malomesto, bez vysvetlenia týchto hrôz a s výhľadom na ďalšie, a vo filme „Marnie“
sa Hitchock dokonca vzdáva uvoľňovania utajeného strachu, lebo tu tak nepriehľadne,
ako to inde robil v krátkych výjavoch svojich filmov, spája veci dôverne známe
a hrôzostrašné Ak predtým strach nečakane vyrastal z hromadenia nevinných spoločenských
hier, ukazuje Hitchcock vo filme „Vtáci“ a už naplno vo filme „Marnie“ bezúhonný,
uhladený obraz meštiackej skutočnosti, ktorý filmový priemysel vytvoril, ako obraz
odcudzenia
3 3 Marilyn MONROE
Životná dráha Marylyn Monroe sa zvyčajne prirovnáva k osude Popolušky Bola
symbolom Hollywoodu ô sladkou Marilyn a tragickou Marilyn Norma Jean Bakerová,
ako znelo jej pravé meno, bola nemanželským dieťaťom rozveden strihačky vo filmových
ateliéroch Vyrastala u pestúnov i v sirotinci Ako šesťnásťročnú ju vvydali za
chlapca od susedov Pracovala vo vojenskej továrni a pritom pózovala pre obálky
kalendárov, časopisov, túžila stať sa herečkou Spočiatku hrala malé úlohy pekných
dievčat vo filmoch rôznej úrovne, bola populárna ako fotomodelka
Prišiel rok 1953 Marilyn Monroe nakrútila tri filmy: „Niagara“, „Páni majú radšej
plavovlásky“ a „Ako sa vydať za milionára“ Stvárnila v nich hlúpučkú naivku v
rôznych situáciách, no s takou bezprostrednosťou, pôvabom a bez akýchkoľvek hereckých
klišé, že ju to vynieslo na hollywoodske hviezdne nebo „Je stelesnením ženskosti
a krásy v tom najlepšom balení“, napísala vtedajšia kritika
Sláva však neprináša len obdiv a peniaze, ale má aj druhú, nepríjemnú stránku
ô Potvrdilo sa to u Marilyn – škandály, nervové napätie a s tým spojené tabletky
na upokojenie, alkohol Zostala verná typu úloh, ktoré ju preslávili, napríklad
vo filme „Slamený vdovec“ Chcela však dosiahnuť viac, túžila byť veľkou herečkou
Odišla preto do New Yorku, kde navštevovala vychýrenú herecké školu Lee Strasberga
Actor´s Studio Lee Strasberg, skúpy na pochvaly, o Marilyn povedal: „Akoby čakala,
až sa stisne gombík, a keď ste ho stisli, dvere sa otvorili a vy steuvideli poklad
zo zlata a drahokamov Je neobyčajné objaviť skrytú osobnosť tak blízko povrchu
a vidieť ju, s akou úzkosťou čaká, aby sa predrala na povrch, a preto tak pohotovo
reaguje Tá pohotovosť je typická pre veľkých hercov “ Marilyn nakrútila úspešný
fil „Autobusová zastávka“ naskôr film „Princ a tanečnica“ Šťastie však netrvá
dlho Postupne sa znova dostáva do psychických ťažkostí Nemôže spávať, berie tabletky,
pije, neprichádza načas na nakrúcanie, konflikty v nej a s ňou narastajú V tom
čase nakrútila preslávenú komédiu „Niekto to rád horúce“ Roku 1961 nakrútila svoj
najlepší film „Mustangy“ Film potvrdil veľký herecký talent Marilyn Monroe a diváci
i kritici ho vysoko hodnotili Potom to už s ňou šlo dolu z kopca Žila v ústraní
vo veľkej depresii Našli ju za záhadných okolností mŕtvu v jej byte v Los Angeles
Jej mýtus neprestajne žije, jej tvár sa dodnes objavuje v časopisoch, na plagátoch
i na obrazoch maliarov
Zomrela priveľmi skoro
3 4 Vlasta BURIAN
„Jeho univerzitami boli futbalové ihriská a žižkovské krčmičky, kde stretával
ľudí, od ktorých si požičiaval chôdzu, spôsob reči, mimiku, pohľady a gestá a
z nich potom vytváral nové, celkom osobité, samostatne žijúce a vždy trojrozmerné
postavy na javisku a vo filme Jeho dosiaľ nikým neprekonané umenie malo za základ
životnú realitu a improvizáciu na tému – človek “ Vlasta Burian bol známy tým,
že text úlohy obyčajne vedel iba dosť povrchne a väčšinou improvizoval Český básnik
o ňom vtipne poznamenal, že sám sebe skákal do reči Burian v zápale hry vytváral
neuveriteľné významové slovné spojenia, ktoré boli neraz na prvý pohľad v rozpore
s textom roly, no pri hlbšom zamyslení divák prišiel na to, že aktualizujú tému,
reagujú na súčasné politické problémy, odhaľujú podstatu Prvé stále angažmán ponúkol
Burianovi pesničkár Karel Hašler v kabarete Rokoko za prvej svetovej vojny V povojnových
rokoch Burian pôsobil v kabarete Červená sedma a v BUMe na Václavskom námestí,
ktorý už roku 1924 dostal pomenovanie Burianovo divadlo Jeho popularita a talent
zaujali aj filmárov Burian sa na filmovom plátna po prvý raz objavil roku 1923
v nemom filme Tu ten kámen režiséra Karla Antona Vystupoval v nekoľkých nemých
filmoch, ale nebolo to ono Zdá sa, akoby ýzvuk vstúpil do filmu kvôli Vlastovi
Burianovi Roku 1930 nakrútil pod režijným vedením Karla Lamača komédiu C K polní
maršálek Film mal obrovský úspech aj v zahraničí, pretože Burian vďaka svojim
jazykovým schopnostiam nakrútil aj nemeckú verziu s nemeckými hercami Úspech Buriana
vyburcoval k tvorbe ďasších filmov: „On a jeho sestra“, „To neznáte Hadimršku“,
„Lelíček ve službách Sherlocka Holmesa“, „Ducháček to zařídí“ , „U pokladny stál“
či „Přednosta stanice“ Spolu s režisérom Martinom Fričom nakrútili filmy: „Antom
Špelec-Ostrostřelec“, „Barón Prášil“ a „Katakomby“
Vlasta Burian svojou prirodzenosťou a ťživelnou bezprostrednosťou vedel vyjadrit
humor Slovom, gestom či pohybom presne vystihol jedinečnosť českého človeka a
jeho zmysel pre humor Celý život rozdával smiech Bol napodobňovaný, ale nenapoodobiteľný
Preto je skutočným, nefalšovaným a nesmrteľným českým kráľom komikov
3 5 Marlene DIETRICHOVÁ
Ak sa doma spýtate na Marlene Dietrichovú, určite si spomenú aspoň na jeden
film, v ktorom vystupovala – „Modrý Anjel“, „Plavovlasá Venuša“, „Červená cárovná“,
„Norimberský proces“ Filmová história oceňuje jej nestarnúcu krásu a eleganciu
Životná a pracovná púť Marlene Dietrichovej je plná pochopenia a lásky k človeku
Marlene sa rozhodla pre divadlo a roku 1921 začala navštevovať dramatickú školu
svetoznmeho režišéra Maxa Reinhardta v Berlíne Neskôr hrala menšie roly, v kabaretoch
si vyspievala hlas Jej čas však ešte stále neprichádzal Po čase už síce dostávala
väčšie úlohy a bola partnerkou známych nemeckých hercov tých čias, ako Willyho
Forsta, Hansa Albersa, Fritza Kortnera, nebol to však ešte vstup na hviezdne nebo
V tomto období sa zoznámila s americkým režisérom Josphom von Sternbergom pri
nakrúcaní filmu „Modrý anjel“, kde hrala hlavnú úlohu Práve vtedy Marlenina hviezda
zažiarila Jej herecké stvárnenie šantánovej tanečnice uchvátilo divákov i kritikov
Obdivovali jej nádherné nohy, zastretý pohľad, a predovšetkým drsný a nenapodobiteľný
hlas Spolu so Sternbergerom natočili mnoho filmov Napríklad: „X – 27“, „Šanghajský
expres“, „Plavovlasá Venuša“, „Červená cárovná“ či „Žena a hastroš“ Po rozchode
s týmto režisérom sa jej úlohy v ničom neponášali na rolu osudovej ženy v kostýmoch
od výmyslu sveta, ale väčšmi zdôrazňovali jej prirodzenú ženskosť a krásu
Európa sa hnala do vojny Dietrichová prijala roku 1938 americké štátne občianstvo
a natrvalo sa usadila v Hollywoode Verejne vystúpila proti Hitlerovi a fašizmu,
pomáhala politickým emigrantom,, dobrovoľne odišla na front, aby spievala vojakom
Všetky sily venovala porážke fašizmu
Mala mnoho obdivovateľov i priateľov: Ernest Hemingway a Erich Maria Remarque,
dramatik a básnik Jean Cocteau, Alexander Fleming, Charles Chaplin, Orson Welles,
Kirk Douglas, Frank Sinatra a ďalší.
Marlene Dietrichová – legenda, mýtus, hviezda No predovšetkým umelkyňa, ktorá
nielen zaujala veľkým hereckým talentom, ale vždy vedela veľmi citlivo a hlboko
ľudsky posúdiť, kde je jej miesto.
4 Ceny a festivaly
Po vyrobení filmu sa začína jeho cesta za divákom Na festivaloch a prehliadkach
rôzneho druhu kritici filmové diela porovnávajú, hodnotia i oceňujú, aby mohli
divákov upozorniť na vynikajúce diela i na smery, ktorými sa filmové umenie uberá
Medzi najvýznamnejšie medzinárodné súťažné festivaly patri napríklad festival
v Benátkach v Taliansku, V Cannes vo Francúzsku, v Karlových Varoch, v Moskve,
v Západnom Berlíne V Taškente v Rusku prebieha prehliadka filmov afrických a ázijských
krajín Nesúťažné prehliadky dlhometrážnej hranej tvorby, na ktorých sa neudeľujú
ceny a uvádzajú sa filmy už ocenené, sa konajú v Londýne, New Yorku, Belehrade,
vo Varšave Existuje množstvo medzinárodných špeciálnych festivalov a pravdaže,
takmer v každej krajine majú prehliadky domácej produkcie. U nás je to každoročný
festival v Turčianských Tepliciach a taktiež v Bratislave.
Prvé filmové ceny boly udelené pri príležitosti festivalu, ktorý sa začal v Monte
Carle na Nový rok 1898. Mohli sa ho zúčastniť profesionálovia i amatéri, ale film
musel byť natočený v Monaku. Prvá cena bola 80 libier, další dve 40 a 20 libier.
Snáď naznámejším a zároveň najvýznamnejším či lepšie povedané najprestížnejším
ocenením, ktorého sa môže herec, režisér či iný člen filmového štábu dožiť ja
cena Akadémia čiže dobre známe Oscary. Prvýkrát boli udeľované Akadémiou filmových
umení a vied 16 mája 1929. Mali byť ocenením filmovej tvorby za rok od augusta
1927 do júla 1928 – a súčasne mali (ako Akadémia dúfala) prispieť k napraveniu
pošramotenej reputácii filmového priemyslu po „búrlivých 20 rokoch“.
Oscar, cena Akadémie, je soška muža s križťiackym mečom, ktorá stojí na filmovom
kotúči. Do roku 1931 sa ju volali prosto „soška“, ale potom knihovníčka Akadémie
Margaret Herricková poznamenala: „Vypadá ako môj strýko Oscar“ – a toto meno sa
vrylo do pamäti a zžilo sa so soškou. Oscar je pozlatený a meral vždy 34,3 cem,
okrem vojnových rokov, kedy ho nahradila iba pozlatená sádrová plaketa s emblémom
postavy. Hodnota Oscara je 295 dolárov, čo je v prepočte na slovenské koruny zhruba
14 750,--. Držiteľka dvoch Oscarov, scénaristka Frances Marionová, vidí túto sošku
ako „dokonalý symbol filmového priemyslu: silná atletická postava s mečom v ruke,
s urezanou vrchnou polovičkou hlavy, v ktorej býva obyčajne mozog“.
Najviac Oscarov vôbec získal Walt Disney (1901 – 1966) – 26 poriadnych a 6 zvláštnych.
Najviac Oscarov (11) získal film „Ben Hur“, a to: za najlepší film, za réžiu,
za herecký výkon, za výkon vo vedlajšej roli, za kameru, za výpravu, za zvuk,
za pôvodnú hudbu, za strih, za triky a za kostýmy V súčasnosti sa mu počtom Oscarov
vyrovnal film „Titanic“.
Iba tri filmy získali „velkú päťku“ Oscarov – za najlepší film za réžiu, za ženský
a mužský herecký výkon a za scenár Boli to: „Stalo sa to jednej noci“
„Prelet nad kukučím hniezdom“
„Mlčanie jahniat“
Najmladšou držiteľkou riadneho Oscara bola deväťročná Tatum O´Nealová za výkon
vo vedľajšej úlohe filmu „Papierový mesiac“ .
Najstaršou držiteľkou Oscara sa stala Jessica Tandyová, ktorá ho získala vo veku
80 rokov a 8 mesiacov za film „Vodič slečny Daisy“.
5 Zaujímavosti z hviezdneho neba
5 l Viete, že...
meno „Hollywood“ dala v roku 1886 svojmu ranči v údolí Cahuenga pani Harvey Henderson Wilcoxová, manželka jedného z tunajších prvých osadníkov. Toto meno nemalo nič spoločné s cezmínovými kríkmi (holly = cezmína) dovezenými z Anglicka, ako tvrdia niektoré pramene. Pani Wilcoxová išla vlakom na východ do svojho pôvodného bydliska a v kupé sa zoznámila s dámou, ktorá mala neďaleko Chicaga letný byt nazvaný „Hollywood“. Wilcoxová bola menom tak okúzlená, že si ho vypožičala pre svoj pozemok V roku 1903 bola osada Hollywood aj s okolím vyhlásená za mesto, ale v roku 1910 jej obyvatelia hlasovaním rozhodli, že sa Hollywood stane súčasťou Los Angeles.
najdlhším filmom všetkých dôb je film „Liek na nespavosť“, ktorý trvá 85 hodín a v neskrátenej verzii mal premiéru od 31 januára do 3 februára 1987.
najviac filmových verzií mal príbeh o Popoluške Bolo to 95 filmov vrátane kreslených, zmodernizovaných, tanečných, operných, pornografických, parodických a filmu „Magická hádanka“, kde sa Popoluška stretne s tromi prasiatkami, Pinocchiom, Červenou čiapočkou a so Snehulienkou.
najviac peňaží prerobilo štúdium Columbia Tri-Star na nepodarenom detektívnom filme „Hudsonský jastrab“, v ktorom hral Bruce Willis lupiča prenasledovaného CIA, ktorý svojim tvorcom priniesol pri premiére stratu 57 miliónov dolárov.
filmom s najväčším výskytom slova „fuck“ je film „Mafiáni“, v ktorom sa tento výraz objaví 246-krát, priemerne každých 28 sekúnd.
najviac filmov vzniklo podľa predlôh diel amerického spisovateľa Edgara Allana Poea, a to 111.
najčastejšie sfilmovaných hrdinom je Sherlock Holmes, geniálny detektív, vytvorený sirom Arthurom Conanom Doylom, ktorého stelesnilo na plátne 75 hercov v 211 filmoch v rokoch 1900 – 1993.
britský herec Mark Lindsay mal hrať Johna Lennona vo filme „John a Yoko“, ale musel túto rolu prenechať Markovi McGannovi, keď sa zistilo, že v skutočnosti sa volá Mark Chapman – rovnako ako Lennonov vrah.
najviac bozkov sa objavilo vo filme „Don Juan“ z roku 1926 – celkovo 127 a John Barrymore nimi obšťastnil Mary Astorovou a Estelle Taylorovú.
5. 2 Čo robili predtým
Charles Bronson – baník
Maurice Chevalier – elektrikár
Sean Connery – leštič dreva v márnici
Joan Crawfordová – krajčírka
Harrison Ford – štúdiový stolár
Clark Gable – opravár telefónov
Greta Garbo – pomocníčka u holiča
Jeremy Irons – sociálny pracovník
Burt Lancaster – predavač dámskeho
prádla
Steve McQueen – púťový predavač
Marcello Mastroianni - účtovník
Marilyn Monroe – striptérka vovarieté
Jack Nicholson – pracoval u MGM v
oddelení kreslených filmov
Gregory Peck – púťový vyvolávač
Luke Perry – robotník v továrni na
kľuky
Michelle Pfeifferová – predavačka
v obchode
Brad Pitt – rozvážal striptérka po
kluboch
Sylvester Stallone – čestič levých
klietok
Sharon Stoneová – predavačka hot
dogov
5. 3 Najrozšírenejše filmové povolania
Filmové povolania desaťročí sa nielen opakujú, ale v širšom kontexte sú výpoveďou
o spoločnosti Táto tabuľka uvádza najrozšírenejšie filmové povolania vo všetkých
amerických celovečerných filmovch v uvedených rokoch Ako vzorka bolo použité približne
l0 percent všetkých hollywoodskych filmov od vzniku prvých celovečerných filmov
Najrozšírenejšie filmové povolania
MUŽI ROKY ŽENY
Doktor 20 roky Speváčka/Tanečnica
Vojak/Námorník 30 roky Speváčka/Tanečnica
Policajt 40 roky Speváčka/Tanečnica
Policajt 50 roky Speváčka/Tanečnica
Námorný dôstojník 60 roky Prostitútka/Študentka
Námorný dôstojník 70 roky Prostitútka
Policajt 80 roky Sekretárka
Policajt 90 roky Herečka
Tabuľka l
5. 4 Filmové klišé
Vo väčšine hollywoodskych filmoch platí, že:
Interiér malého príbytku je väčší než exteriér.
Autá v dobových filmoch vypadajú, ako by práve vyšla z autosalónu.
Na pláži nie sú žiadne obézne ženy.
Nikto nikdy nečaká, až mu taxikár vráti drobné.
Stačí vytočiť dve číslice a dovoláte sa na akékoľvek americké telefónne číslo.
Volaný vždycky zdvihne telefón okamžite Pokiaľ niekto použíje telefónnu búdku
má pri sebe vždy potrebné mince.
Všetci stredoškoláci navštevujú záverečný ročník. (A väčšinou vyzerajú na 25 rokov.
)
Sneh je vždy vŕzgavý, žiariaci a panensky biely. Nie je na ňom žiadna špina, blato,
ani odtlačky nôh (okrem stôp hlavného podozrivého).
Pozorovatelia v autách nikdy nemajú problém zaparkovať presne pred budovou, ktorú
sledujú.
Pokiaľ herečka zmokne alebo je poliata, má v nasledujúcom zábere opäť dokonalý
účes.
Obyvateľov starých strašidelných domov nikdy nenapadne jednoducho sa zbaliť a
odísť.
Aj keď majú mimozemšťania k dispozícii celú zemeguľu, deväťdesiat percent z nich
pristane v Južnej Kalifornii.
Záver
Milý študent. Dúfam, že ti táto práca pomôže v tvojom úsilí dostať lepšiu známku.
Ja som sa na tom riadne nadrela, takže ak dostaneš horšie ako dvojku, tak si to
tam prídem osobne vybaviť.
V tejto práci sú chyby, pretože už som nemala silu ich znovu a znovu opravovať.
Ale veď musíš urobiť niečo aj ty, tak sa trochu posnaž.
Záver si tiež vymysli vlastný. Ten môj som mala na inej diskete a už neviem
na ktorej z tých dvadsiatich to vlastne bolo.
Želám ti úspechy v škole.
Poslať referát
Tlačiť referát